Pravidlá pre doby jazdy a odpočínku
Definície
Prestávka
Po štyroch a pol hodinách šoférovania, vodič si musí zobrať prestávku aspoň na 45 minút, pokiaľ práve nezačal odpočinkovú prestávku.
Táto prestávka môže byť nahradená aspoň 15-minútovými prestávkami, priebežne počas doby jazdenia alebo hneď po tejto dobe tak aby bol dodržaný praragraph č.1.
Odpočinok
znamená každá neprerušovaná doba dĺžky aspoň jednej hodiny, počas ktorej môže vodič nakladať s časom podľa vlastného uváženia.
Týždeň: znamená obdobie medzi 00.00 hodinou v pondelok a 24.00 hodinou v nedeľu
Deň: znamená obdobie medzi 00.00 hodinou a 24.00 hodinou
Čas jazdy:
Denne:
Jazdný čas medzi dennými odpočinkami, alebo medzi denným odpočinkom a týždenným odpočinkom, tu nazývaná „denná doba jazdenia“, nesmie prekročiť 9 hodín. Môže byť predĺžená dvakrát za týždeň na 10 hodín.
Čas jazdy podľa nariadenia č 561/2006
Doba jazdy
„Dobou jazdy“ je čas, počas ktorého zaznamenané trvanie vedenia vozidla
Doba jazdy sa musí zaznamenávať automaticky, poloautomaticky alebo ručne v záznamovom zariadení. Spôsob záznamu je definovaný v nariadení Rady (EHS) 3821/85, (Nariadením Rady (EHS)
č 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave)
„Denný čas jazdy“ je súhrnný čas jazdy medzi koncom jednej doby denného odpočinku a začiatkom nasledujúcej doby denného odpočinku alebo medzi dobou denného odpočinku a dobou týždenného odpočinku;
Denný čas jazdy
Denný čas jazdy nesmie presiahnuť deväť hodín.
Avšak, denný čas jazdy môže byť predĺžený na 10 hodín, ale len dvakrát za týždeň.
Týždenný čas jazdy
„Týždenný čas jazdy“ je celkový súhrnný čas jazdy počas jedného týždňa. Týždenný čas jazdy nesmie presiahnuť 56 hodín.
Celková doba konania za obdobie dvoch po sebe nasledujúcich týždňov nesmie prekročiť 90 hodín.
Denné a týždenné časy jazdy zahŕňajú všetky časy jazdy na území Spoločenstva alebo tretej krajiny.
Vodič zaznamená ako inú prácu dobu strávenú
• zaznamená akýkoľvek pracovný čas, ktorá nespadá do doby vedenia vozidla používaného na obchodné účely a
• zaznamená čas pracovnej pohotovosti, od poslednej dennej alebo týždennej doby odpočinku. Tento zápis vykoná ručne na záznamovom liste, na výtlačku alebo ručnom vstupe na záznamovom zariadení.
Prestávky
„Prestávka“ doba, počas ktorej nesmie vodič vykonávať žiadnu činnosť alebo inú prácu. Táto doba je určená výlučne na regeneráciu;
Po jazde štyri a pol hodinách musí vodič mať neprerušovanú prestávku trvajúcu najmenej 45 minút, ak nezačína čerpať dobu odpočinku
Táto prestávka sa môže nahradiť prestávkou trvajúcou najmenej 15 minút, po ktorej nasleduje prestávka trvajúca najmenej 30 minút rozložená tak, aby bola v súlade s ustanovením prvého odseku
Doby odpočinku
Vodič musí dodržiavať denné a týždenné doby odpočinku.
„Dobou odpočinku“ je akýkoľvek neprerušovaný čas, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom;
V priebehu každých 24 hodín po ukončení predchádzajúcej doby denného odpočinku alebo týždenného odpočinku vodič čerpá novú dobu denného odpočinku.
„Denný odpočinok“ je denná doba, počas ktorej môže vodič voľne disponovať svojím časom a zahŕňa
„dobu pravidelného denného odpočinku“ a „dobu skráteného denného odpočinku“:
– „Doba pravidelného denného odpočinku“ je akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 11 hodín. Alternatívne je možné bežnú dobu odpočinku rozdeliť do dvoch časových úsekov, z ktorých prvý musí byť nepretržite po dobu najmenej 3 hodiny a druhý neprerušene po dobu najmenej deväť hodín,
– „Doba skráteného denného odpočinku“ je akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej deväť hodín, ale menej ako 11 hodín;
Ak je denná doba odpočinku v priebehu týchto 24 hodín najmenej deväť hodín, ale menej ako 11 hodín, potom sa denná doba odpočinku v otázke, považuje za dobu skráteného denného odpočinku. Vodič môže mať najviac tri skrátené doby denného odpočinku medzi dvoma dobami týždenného odpočinku.
Denný čas odpočinku sa môže predĺžiť na dobu pravidelného týždenného odpočinku alebo skráteného týždenného odpočinku.
„Týždenný čas odpočinku“ sa rozumie týždenný čas, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom a zahŕňa „dobu pravidelného týždenného odpočinku“ a „dobu skráteného týždenného odpočinku“:
„Doba pravidelného týždenného odpočinku“ je akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 45 hodín,
– „Doba skráteného týždenného odpočinku“ je akákoľvek doba odpočinku kratšia ako 45 hodín, ktorá môže byť skrátená na minimum 24 po sebe nasledujúcich hodín;
V každých dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch musí mať vodič najmenej:
– Dve doby pravidelného týždenného odpočinku alebo
– Jednu dobu pravidelného týždenného odpočinku a jednu dobu skráteného týždenného odpočinku v trvaní aspoň 24 hodín.
Avšak zníženie sa nahradí primeraným odpočinkom čerpaným vcelku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.
Týždenný čas odpočinku musí začať najneskôr po uplynutí šiestich 24-hodinových období od ukončenia predchádzajúcej doby týždenného odpočinku.
Každý odpočinok čerpaný ako náhrada doby skráteného týždenného odpočinku musí bezprostredne nadväzovať na inú dobu odpočinku trvajúcej aspoň deväť hodín.
Ak sa tak vodič rozhodne, môžu sa doby denného odpočinku alebo skráteného týždenného odpočinku čerpať aj mimo obvyklého miesta, vo vozidle, ak je vybavené ležadlom pre každého vodiča v stojacom vozidle
Týždenný čas odpočinku, ktorý prelína dva týždne môže byť započítaný iba v jednom týždni, nie v oboch.